logo-mini
Antológia slovenskej poézie

Antológia slovenskej poézie

Antológia súčasných slovenských básnikov

Peter Repka

XIV/1

Z jasu žijú, občania neba, zamračilo sa.

Vzduch zhustol,

vtáci  dýchajú ako ryby.

Na čierných lokomotívach sedia anjeli.

Šepcú si snehobielo.

Všimli si ako si ľudia schovávajú Boha

do nedobytných trezorov a vyzváňajú pri tom

pýchou zmätení.

V bielom mramore oheň púšti,

v čiernom chlad noci.

Ťahavé piesne, šedivé zlato,

Omsip, eni omsip.

Odsúdiť je ľahké.

Ich zákon je iný,

ukrižovania sa neboja.

XIV/2

Či anjel spieva,

či sa mi sníva?

Vrabce prsníkov

vlietali do dlane.

Všetky dobré atlétky

zakľakli pri štarte:

Jarmila Popelková, Dobra Žáková,

Jana Richtrová.

Anjeli nad  dráhou

a dobrým časom

nehlučne poletovali.

Dotyky motýľov

v ich prsiach,

v cieli.

Mila Haugová zo sbierky Nostalgia

Hostia samoty

… ubúda svetla v zúženom  kruhu tmy,

Tunel (veza seba) tu svieti znútra,

Nepriepustné samoty

„umrime aspoň na chvíľu“, hovoríš,

Vtedy kde Boh nad ránom zaspí

A my s krutou určitousťou

Uhýbáme vášni,

keď hostia vytúženej samoty

pokorne na prahu kľsčiaci sa zdvihnú,

v nás sa odkryjú ich tiene

tvrdý horizont narazí do hviezd, predurčenie?

Prázdné hviezda

Zúfalé

Nemé,

Hané naptnuté plátna, (krídla?)

Telo svetla prichystané spať

Na kostnej černi palety

Spať, spať, spať